Stajne

Ananelis plachtila vetrom nad stajňami, pod ňou však bolo veľa koní a ona si spomenula na svoj prvý lov. Čo by sa stalo, keby zletela o niečo nižšie a „požičala“ by si jedného koňa? Bolo by to priveľmi riskantné?
Keď ale videla, že sa tam preplieta niekoľko dvojnohých, otočila sa a radšej sa posunula o niekoľko metrov ďalej od stajne, ale kone nestrácala z dohľadu.

//Pardon za tak krátky príspevok, ja to napravím...

Aläes cez silné puto, ktoré mala so svojou dračicou cítila, že jej druhá duša je kdesi na blízku. Ale kde? Prešla celým mestom, ale tu bolo to miesto, kde ju tiahol jej inštinkt. Toto bolo to miesto, kde vycítila prítomnosť svojej dračice. Ananelis však nebola nikde, kde by ju ľudské oko bolo schopné zahliadnuť, najskôr mohla byť nad oblakmi.
Aläes sa do mysle vnoril obrázok mora, ponad ktoré by s dračicou letela a dráždila by všetky vlny. Ako by jej za chrbtom vial silný vietor, ako by i more spievalo ich mená.
Chvíľu jej trvalo, než si uvedomila, že tento obraz neprišiel sám od seba. Poslala jej ho dračica, pretože zjavne jej niekto opisoval more a ona si vytvorila vlastný obraz.
Čo je to? zjavilo sa jej náhle v mysli.
Aläes pokrútila hlavou. Kde si? poslala myšlienku dračici.
Odpovieš mi? Pýtala som sa prvá! na oblohe sa rozvírili mraky do všetkých strán a jediný, koho tam bolo vidieť, boli krídla smaragdovo zelenej dračice, ladne letiacej na jednom mieste. Vlastne veľa oblakov na oblohe nebolo, bol to len záblesk, ktorý sa sem prihnal.
More, odvetila dračici, keď svoj zrak zdvihla k nebesiam, priamo k svojej dračici.
Ja už som ti odpovedala, dračica sa náhle pustila k zemi dole hlavou, s krídlami zloženými k telu.
Aläes zachvátila panika keď si uvedomila, že dračica mieri rovno na ňu. Keď bola Ananelis niekoľko metrov nad zemou, Aläes sa pustila do behu. Ananelis roztvorila krídla, schmatla jazdkyňu do pazúrov a nechala sa vetrom vyniesť do nebies.
Tak čo, aká som bola? dračica sa veselo zazubila.
Aläes sa pevne chytila dračej laby a keď nazrela dole, musela si k labe pritlačiť i nohy. Bola by som nasadla, snažila sa presvedčiť dračicu, no márne, Ananelis vedela, čo má jej jazdkyňa v pláne.
Obe dobre vieme, že to nie je pravda. dračica povolila stisk pazúrov a vyniesla sa o niečo vyššie.
Nie, nerob to! Aläes sa držala pevne ako kliešť, ale Ananelis chcela jazdkyňu presvedčiť, že let nie je zlý, ani keď letí človek. Už si na mojom chrbte predsa sedela, čoho sa obávaš? Dračica opäť o niečo povolila stisk pazúrov.
To je síce pravda, ale ak to urobíš, zväčšíš moju fóbiu a už nikdy si spolu nezalietame. v mysli takmer až kričala a žmúrila očami, aby nemusela vidieť, ako sú vysoko.
Aläes, drahá, nemám v pláne ťa zabiť, chcem ťa len presvedčiť, že let je krásny. Prečo nechceš letieť i sama?
Sama? Veď nemám krídla! Ako poletím? strachovala sa.
To zistíš sama, Ananelis pustila svoju jazdkyňu, aby ju zemská príťažlivosť ovládla. A Aläes letela so silným krikom k zemi, snažila sa ale upokojiť, vedela, že to by jej dračica neurobila. Lenže panika bola väčšia. Mala jedinú možnosť, keby ju dračica nechytila. Rukami chytila plášť a roztiahla ho, čo ju vynieslo zase o niekoľko stôp vyššie. Dračica už stihla skĺznuť k nej, lenže Aläes nevedela, čo má robiť.
No vidíš! v Aläesinej mysli zaznel smiech.
Tebe sa to ľahko hovorí, akokoľvek sa snažila, nedokázala nedívať sa dole.
Prekonaj strach, Ananelis zletela nižšie, rovno pod svoju jazdkyňu a umožnila jej tak, aby si sadla na jej chrbát, žiaľ bez sedla. Ale poriadne sa držala ostňov, aby nevypadla. Dračica začala klesať, až sa dostala úplne k zemi.
Stále sa bojíš? Ananelis natiahla ňufák a podpichla do jazdkyne.
Nie, let teraz vnímala svojimi očami, nie z dračieho chrbta, ale ona sama letela. I keď jej to zabezpečil plášť, udržala sa vo vzduchu.