TORPG - Text Online Role Play Game


    Hala kaštieľa a schodiská

    Share
    avatar
    Osud
    Posol
    Posol

    Počet príspevkov : 134
    Join date : 14.09.2014
    Bydlisko : Alagaëzia

    Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Osud za 19.09.16 15:45

    Akonáhle otvoríte obrovské masívne dvere z tmavého dreva, ovanie vás chladný vzduch z kaštieľovej haly. Dlážka je tvorená sivým mramorom a cez celú dĺžku chodby sa tiahne dlhý červený koberec smerujúci k obrovskému schodisku, ktoré vedie na galériu, odkiaľ vedú ešte ďalšie dve rozdelené schodiská. Každé z nich smeruje do inej veže.

    Po stenách visia rôzne obrazy alagaëzijsej krajiny. Či už je scenéria na obraze pokrytá snehom alebo preplnená ľuďmi, stále vyzerajú úchvatne a ako od jedného maliara. Čo je vlastne pravda. Každý jeden z nich namaľoval človek menom Arnald Pestas. Na stenách sú rozvešané obyčajné lampáše, o ktoré sa starajú hradní správcovia.
    avatar
    Diennsia
    Veliteľ rádu

    Počet príspevkov : 218
    Join date : 11.10.2014
    Age : 15
    Bydlisko : Slovensko :D

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Diennsia za 20.09.16 20:02

    Dienn, máme menší problém, poznamenala dračica, zatiaľ čo ja som sa nervózne prechádzala po hale kaštieľa. Nebolo tu tak teplo ako vonku a tak som svoj čas trávila radšej tu.
    "Nehovor..." precedila som pomedzi zuby a zastavila sa pred obrazom so slnečnicami. Uškrnula som sa. "Povedz, Sayanë. Mám si ho sem zavolať?" opýtala som sa Sayi zamyslene. Sayako už dávno bola u mojej matky a konečne som mohla svoju myseľ zaťažovať len prácou a nie aj starostlivosťou o dieťa.
    Všetci mali pravdu. Bolo to nezvládateľné. A teraz som sa cítila ako nanič matka... 
    Ale... Teraz je všetko v poriadku, nie? Nerozmýšľala si nad tým, že keď Yako vyrastie, určite to pochopí? Si Jazdkyňa, máš veľa povinností a ona bola omy-
    "Ako môžeš o Sayako povedať, že bola omyl?!" rozkričala som sa na celú halu a chytila sa za hlavu. Spočiatku som si to myslela, no ju som nikdy nenazvala omylom. Bolo to malé utešené dievčatko s otcovými očami.
    Prepáč. Nechcela som.
    "Tak," tleskla som rukami. "Čo máme za problém?"
    Myslela som si, že to vieš, sykla Sayanë.
    "Asi sme nemysleli na to isté. Počúvam ťa," usmiala som sa a opravila slnečnicový obraz, ktorý visel mierne nakrivo.
    Tak trochu sa rozšírilo, že Alex napadol nejakého čudného kupca. Včera v noci.
    Prestala som sa zaoberať obrazom a pleskla sa po čele.
    "To znamená veľký problém, však?"
    Poznáš Alexa. Myslíš, že by to urobil, keby na to nemal dôvod? Bojí sa ťa a uctieva ako boží zákon. Mám pocit, že pre zábavu by to nespravil.
    "Takže ho predsa budeme musieť vyhľadať..."
    To by nemal byť problém. Po tom incidente prišiel sem. Asi by tu mal ešte byť.
    Zarazene som sa otočila ku schodisku. "Kedy mi to chcel niekto oznámiť?" zakričala som snáď na celú halu a vybehla po dlhom schodisku a zastavila sa pred tým ďalším na pravej strane.
    Pokrútila som hlavou a vyšla po ďalších schodoch. Ako ranná rozcvička by to stačilo úplne každému. Zastala som pred známymi dverami a zdvihla ruku do vzduchu s úmyslom zaklopať.


    _________________
    #F49933 - Sayanë
    #FFCC33 - Diennsia
    #FFCC66 - Spolu
    avatar
    Alexander
    Strážca rádu

    Počet príspevkov : 13
    Join date : 17.03.2015
    Age : 16

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Alexander za 20.09.16 20:49

    Jazdec sa ráno nezobudil s príliš dobrou náladou. Po tom, čo sa včera stalo sa necítili veľmi príjemne. Neurobil by to, ak by na neho nešiel s dýkou alebo nožom, či čo to bolo. Už si to nepamätal. Vedel len to, že mu chcel predať hodinky, obaja sa nahnevali a potom vytiahol bodnú zbraň. Alex sa ešte ani poriadne nezobudil a už mu po chrbte prebehol mráz.
    Posadil sa na svojej posteli a zamyslene pozoroval pulzujúcu žiaru nebesky modrého Eldunarí. Alexander natiahol ruky do vzduchu a rozospato zazíval.
    "Prečo je tak teplo?" zaškemral a zoskočil zo svojej príjemnej postele.
    Prečo stále hovoríš o tom, ako je teplo? Mne sa nezdá, že by bolo teplo... Nepotíš sa, poznamenal s humorom drak, zatiaľ čo jeho Jazdec na seba naťahoval kožené nohavice.
    Aké sny sa ti dnes snívali? Nooo? Povieš mi to? pokračoval v podpichovaní.
    "Nie je to jedno? Aj tak sú to len bezvýznamné sny," zazubil sa svetlovlasý mladík a dlaňou prešiel po nezvyčajnom hladkom povrchu srdca sŕdc.
    Hovorí sa, že sny odrážajú tvoje tajné túžby.
    "Myslíš, že mojou tajnou túžbou je utekať po poli a pozerať sa, ako sa havrany vznášajú zo zeme?"
    Eldunarí táto otázka zjavne prekvapila, no nedalo to poznať. Možno je tvojou túžbou byť slobodným... Keď o tom tak hovoríme, nezoberieš ma niekam ďaleko? Niekde, kde nebudú žiadne jazdecké povinnosti a podobné blbosti? opýtalo sa Eldunarí a vyslalo svojmu Jazdcovi obraz piesočnatých pláží a čistého zelenkavého mora s nádhernými spenenými vlnami.
    "To isto!"
    Možno sa mu to zazdalo, no akoby ich niekto počúval. Možno to nebolo zámerné. Alexander otvoril svoju myseľ a blúdil ňou po chodbe. Keď nič nenašiel, uškrnul sa a podišiel k dverám.
    Aspoň si obleč košeľu, keď máme návštevu! upozornil ho nahnevane Miciäle.
    Alex jeho slová nevnímal a otvoril dvere. Neprekvapovalo ho, že v nich stojí Die.
    "Ahoj, princezná," vrhol na ňu zvodný úsmev. Ten, ktorý ju vždy donútil padnúť mu do náruče. Vyzerala však akosi nahnevane. Vo vnútri začal Jazdec panikáriť.
    "Čo ťa sem privádza?" otvoril dvere poriadne, aby videla jeho odhalenú hruď.
    Prosím, ospravedlň ho, Dienn. Dnes má až príliš dobrú náladu, ospravedlňoval sa Mici za svojho Jazdca. Po tom, čo Alex zmizol v morských hlbinách, sa k Diennsii správal o trochu milšie. Nie ako kedysi.
    avatar
    Diennsia
    Veliteľ rádu

    Počet príspevkov : 218
    Join date : 11.10.2014
    Age : 15
    Bydlisko : Slovensko :D

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Diennsia za 20.09.16 21:42

    Zhlboka som sa nadýchla a plánovala zdvorilo zaklopať namiesto toho, aby som tam zúrivo vtrhla. No skôr, než sa moje prsty stihli dotknúť dreva, dvere sa otvorili.
    Takže Sayanë mala pravdu. Je tu. Už zasa. Stojí predo mnou a hľadí na mňa tými dokonalými očami.
    Čo som ti hovorila, uznávala si za pravdu dračica, ktorá sa vyvaľovala na nádvorí a pozorovala belasú oblohu, ktorá ju nikdy neprestávala udivovať.
    "Nevolaj ma princezná," precedila som pomedzi zuby a stiahla ruku k sebe. Ak by som to neurobila, asi by skončila na jeho líci. To by nebolo veľmi pekné privítanie.
    On sa však usmieval. Tým úsmevom, ktorý snáď každú dokázal dostať na kolená. Ja som zjavne nebola výnimkou.
    "Prišli ste loďou?" opýtala som sa ho pomimo témy, ktorú som plánovala s ním rozobrať.
    Potom však otvoril dvere ešte viac a ja som musela odvrátiť pohľad. "Prosím, obleč si košeľu," sykla som a neplánovala sa na neho pozrieť, kým sa neoblečie.
    "Po celom meste sa roznieslo, že si napadol kupca," začala som nadväzovať svoju tému. "Čo sa stalo? To nie si ty. Ty neútočíš len tak na ľudí."
    On patril k mierumilovným ľuďom. Preto si vzal na starosť rád filozofov. Nechcel ubližovať ľuďom. Aspoň tak to vždy bolo.
    Možno sa zmenil, riekla Saya. Aj keď sa to na výcvikoch možno nezdalo, hlesla dodatočne.


    _________________
    #F49933 - Sayanë
    #FFCC33 - Diennsia
    #FFCC66 - Spolu
    avatar
    Alexander
    Strážca rádu

    Počet príspevkov : 13
    Join date : 17.03.2015
    Age : 16

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Alexander za 20.09.16 22:10

    Zmiernil svoj úsmev, keď sa na neho bez pozdravu osopila. Vlastne ten úsmev z jeho tváre úplne zmizol. Mohla reagovať trochu milšie. Mala byť rada, že jej vôbec po tom všetkom otvoril. Aj keď na ňu by sa nedokázal hnevať.
    "A koho tak teda mám volať? Čo?" reagoval Alexander mrzuto. "Sayako si vzala do elfských lesov. Fakt si myslíš, že to môžem psychicky zvládať, Dienn? Vezmeš mi aj moje miesto v ráde len preto, aby si ma nemala na očiach?"
    Všimol si však, že jeho úsmev splnil svoju úlohu. Nezmenila sa. Nedávala ďalšie šance a on to vedel. Vedeli o sebe všetko. Úplne všetko.
    "Áno, prišli sme loďou, ktorá chodí na ostrov len raz za dva mesiace a kotví tam týždeň," odpovedal miernym nahnevaným tónom.
    No potešila ho jej reakcia, ktorá mu výrazne zdvihla ego. "Nemusím si obliekať košeľu, ak nechcem. Tu hore je pomerne teplo," povedal a pozval ju dnu.
    A napokon prišlo to, čoho sa obával najviac. Najviac bol prekvapený z toho, že to vie celé mesto.
    "Dienn, veď vieš, že taký nie som. Ten zlodejský obchodník na mňa zaútočil. Neveríš klebetám, že nie?" hovoril vydesene a začal hľadať v skrini čistú košeľu. "Miciäle ti to dosvedčí. Môžeš preskúmať moje spomienky. Miciho spomienky. Spomienky toho človeka," vravel tak nepokojne a rýchlo. Navliekol na seba košeľu a posadil sa do čalúneného kresla. Prehrabol si vlasy a chytil sa za hlavu.
    Môžeš mu veriť, Dienn... On je príliš veľký slaboch na to, aby mágiu použil proti obyčajným občanom.
    Akýmsi zvláštnym spôsobom to Alexandra vôbec netankovalo.
    avatar
    Diennsia
    Veliteľ rádu

    Počet príspevkov : 218
    Join date : 11.10.2014
    Age : 15
    Bydlisko : Slovensko :D

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Diennsia za 21.09.16 15:09

    Pri jeho námietkach som sa zarazila. "To nemyslíš vážne!" štekla som po ňom. "Nemáš právo ju vídať. Nemáš!" pokračovala som ďalej nahnevane. Nemusel to začať rozoberať. "Myslela som si, že ty si ten, kto to má všetko pod kontrolou, keď sa opije," zamrmlala som a zabodla pohľad do zeme. "Nemáš pravdu. Nechcem ťa vyhnať z rádu," sykla som a uprene pozrela do jeho modrastých očí.
    "Prepáč. Mohol si požiadať Rasasa alebo Ebnu aby vás sem dostali," poznamenala som. Možno to je rada do budúcna. Možno to,
    aby nežiadali nás... Tak si to myslela? Dienn, začni sa správať ako zodpovedná dospelá a prijmi následky tvojich nezrelých činov.
    Ďakujem veľmi pekne, zavrčala som v Sayiných myšlienkach a pozrela na schodisko.
    "Alexander..." šepla som nie veľmi nadšene. Skutočne sa tadiaľto nemusel premávať bez vrchnej časti oblečenia. Podišla som dnu na jeho nemé pozvanie a posadila sa na jeho príjemnú mäkkú posteľ. Rozmýšľala som nad tým, či jeho prikrývky voňajú ako on. Akonáhle som si to uvedomila, snažila som sa na tie myšlienky zabudnúť.
    "Vieš, že neverím." Darovala som Eldunarí chabý úsmev na letmý pozdrav. Zistila som, že som jeho poznámky neúmyselne odignorovala. "Spomienky?" uškrnula som sa. "Fajn."
    Podišla som k Alexovi a kvokla si ku kreslu, v ktorom sedel. Položila som ruky na jeho kolená a hľadela na jeho ruky, ktorými si skrýval tvár. Okamžite som začala s drastickým útokom na jeho myseľ. Keď už mám tu možnosť, otestujem jeho schopnosti.


    _________________
    #F49933 - Sayanë
    #FFCC33 - Diennsia
    #FFCC66 - Spolu
    avatar
    Alexander
    Strážca rádu

    Počet príspevkov : 13
    Join date : 17.03.2015
    Age : 16

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Alexander za 21.09.16 18:38

    On si nemyslel, že nemá právo stretávať sa s vlastnou dcérou. "A prečo to právo nemám? No?" ozval sa Alexander a oprel sa o zárubňu dverí. Bál sa však, že tu pred ňou vybuchne. "Ja?" zasmial sa. "Ja som to mal pod kontrolou. To ty si vtedy navrhla, aby sme spali v jednej posteli," vysvetlil jej. Zjavne mala poriadne okno. A potom to prišlo. "Ty si to celé začala," dodal a prezrel si ju. Jemu to vlastne nevadilo. Nechápal, aký problém s tým mala ona. "Nepozeraj sa tak na mňa. Viem, že by si to urobila. Pretože som ti dovolil to, z čoho obviňuješ mňa. To nie je pekné."
    Sledoval, ako sa usádza na jeho neupravenú posteľ. Už ani nevedel nad čím má rozmýšľať. Nechcel spomínať na tú noc, ak ju to tak hnevalo. No víno do seba liala akoby chcela na niečo zabudnúť. Možno na všetko.
    Miciäle sa začal menej žiariť, keď sa na neho hnedovlasá poloelfka usmiala. Až tak veľmi ju zasa nemusel.
    "Ďakujem," sykol Alex. Bol rád, že tomu neverí. Pozoroval jej ladné pohyby, keď sa priblížila k nemu. Trochu ho to vyľakalo. Čo chce urobiť? 
    "Die? Čo to-"
    Položila ruky na jeho kolená a jemu opäť prebehol mráz po chrbte. O malú chvíľu nato pocítil silný náraz na obrannú stenu jeho mysle. Už podvedome bodal do mysle nečakaného hosťa, no potom sa spamätal a pustil Jazdkyňu do svojej hlavy. Veď pred ňou nemá čo skrývať.
    Skryl však jediný pocit, ktorý chcel pred ňou utajiť. Lásku. To, že ju stále ľúbi radšej zamlčiaval aj keď bolo už na prvý pohľad jasné, že by pre ňu aj zomrel.
    avatar
    Diennsia
    Veliteľ rádu

    Počet príspevkov : 218
    Join date : 11.10.2014
    Age : 15
    Bydlisko : Slovensko :D

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Diennsia za 22.09.16 19:25

    Odmlčala som. Nasucho som prehltla. Takže to bol môj nápad? Je pravda, že doteraz mám z tej noci poriadne okno. Vážne to bol môj nápad? Striaslo ma. Celý čas som vinila jeho a pritom by som sa mu ja mala ospravedlniť. Chytila som sa hlavu. "Prepáč, Xander," vzdychla som rezignovane. Nemyslela som si, že niečoho takého budem schopná a preto som z toho vinila jeho. Moja vina. Som hrozná...
    "Prepáč... Som hlúpa," šepla som a zahľadela sa opäť do zeme. Teraz sa mi veľmi nechcelo kontrolovať jeho spomienky. Bola som na to príliš zmätená. 
    "Pšššt," sykla som a usmiala sa na neho. 
    Bolestne som vyštekla a zaryla prsty do jeho kolien, keď ma privítal nával ostňov, ktoré sa zavŕtali do mojej mysle. 
    Šikovný, ozvala som sa v jeho hlave. Táto činnosť bola vždy fascinujúca a nikdy ma neprestala udivovať. Zakaždým, keď som to robila, vždy to bolo iné. Každý človek či elf myslel úplne odlišne. Jeho myšlienky, spomienky... Všetko sa líšilo. Niky to nebolo o tom istom. Tam v kúte jeho mysle sa čosi schovávalo, ale o to som nemala záujem. Keď som našla to, čo som hľadala, stiahla som sa z jeho mysle a pozrela Xandrovi do očí. V tejto chvíli som si pripadala ako malé mačiatko. 
    "Chceš vidieť Sayako?" opýtala som sa ho zahanbene a pustila sa jeho kolien. Posadila som sa na podlahu a pritiahla k sebe kolená.


    _________________
    #F49933 - Sayanë
    #FFCC33 - Diennsia
    #FFCC66 - Spolu

    Sponsored content

    Re: Hala kaštieľa a schodiská

    Odoslať pre Sponsored content


      Práve je 20.11.17 14:20