Senile

Anthaas

6 posters

1, 2, 3

Les a rybník

Anthaas

Anthaas: Rádový Jazdec; Počet príspevkov : 64
Join date : 29.12.2014

Post n°1

Les a rybník

Odoslať pre Anthaas 02.01.15 13:21

First topic message reminder :

Les a rybník - Stránka 3 33b1rf6

Les lemuje prakticky celé město a v součané době je občasným útočištěm nejednoho jezdeckého draka, který z dálky jistí své jezdce v době, kdy se Temní potulují po městě a přilehlém okolí. Les je smíšený a i když to tak nevypadá, není to zrovna hustý les až na jistá místa, kde má problém protáhnout se i velice hbitý elf. Za to ale můžete narazit i na místa kde třeba v okruhu deseti metrů potkáte nanejvýše pařez nebo někde ani to ne. Vysekané mýtiny jsou obvykle při krajích, kam chodí dřevorubci, ale i někteří zákona nedbalí občané Atmosu pro dřevo. Na některých proto můžete narazit na pařezy, ale na některých ani to ne a z toho důvodu, že již vzrostlé stromy stíní těm, které by měli snahu vyrůst pod nimi. Z pohledu ze shora ale také taková lysá místa vznikají kvůli skalám a balvanům. Když se podíváte pod nohy, uvidíte nejspíš trávu, nebo nánosy jehličí či listí, také podle toho kde se právě nacházíte.
Lesem vede nespočet drobných, párkrát prošlápnutých cest a steziček, některé pouze od lesní zvěře. Jediná frekventovaná nebo z dálky částečně zřetelná cesta vede od města k rybníku a i ta lze snadno přehlédnout.
Onen rybník je sice mělký, ale i tak ho spoustu lidí vyhledává v letním období co by zdroj osvěžení, ale protože stromy nepropouštějí moc světla a kvůli tomu, že se slunce hýbe se rybník nemůže prohřát úplně všude, pro ty méně otužilé to může být i větší schlazení než si představovali. Vyhledávaný je i proto, že nemá dno pokryté blátem, nýbrž pískem a kamínky a voda je v něm relativně čirá.
Tento rybník má ale kupodivu přítok, malý potok, větévku řeky Edda.

Diennsia

Diennsia: Veliteľ rádu; Počet príspevkov : 220
Join date : 11.10.2014

Post n°51

Re: Les a rybník

Odoslať pre Diennsia 18.08.20 20:30

Ak by bola Sayanë človek, sťažka by si vzdychla a sklonila hlavu. Lenže aj cez všetky výhody bytia drakom, táto akcia by nemala taký efekt ako u ľudí. Preto to dračica nespravila. Chvíľu rozmýšľala čo svojej sestričke odpovie. Chcela jej povedať, že Akadémia je aj jej domov, ale radšej túto myšlienku držala na uzde. Držala seba na uzde. Vždy jej tá metafora prišla čudná. Draky predsa nepotrebujú uzdu.

Tebe všetky metafory prídu čudné, Say, podotkla Jazdkyňa pobavene.

Ale no tak. Tebe neprídu?

Nie, ani zďaleka.

Vlastne... Sama ich často používaš.

To vieš, my ľudia a naše pozoruhodné myslenie.

Dračica si v mysli odfrkla. Bolo to určené len jej druhej polovičke.

Všetci sa rozhodli, že svoj výcvik budú viesť u elfov, alebo svoj výcvik ukončili s tým, že oni ako obyčajní rádoví Jazdci nepotrebujú vedieť viac. A vydali sa na potulky svetom. Tak ako vy dve, vysvetlila mierne skleslo. Alebo za svojou rodinou, pričom úplne zabúdajú na svoje povinnosti. A noví Jazdci nikde na obzore. Prikývla na súhlas, že by mali navštíviť tých malých prckov v chráme.

"A tak tu máme situáciu, že nemá kto odobrať aspoň kúsok zodpovednosti z našich pliec." Jazdkyňa rozhodila rukami a zívla si. Poriadne nespala ktovie ako dlho. "Nemôžem si vziať aspoň pár dní voľna, aby som šla pozrieť vlastné dieťa za svojou vlastnou matkou," dodala zatrpknuto. Tiež jej trochu liezlo na nervy, že aj samotný Eragon sa túla ktovie kade, nikto o ňom poriadne nepočul posledný rok. Rasas a Ebna sa starajú o Akadémiu. A potom tu je ona, ktorá dohliada na všetky tie diplomatické veci, o ktoré by sa mohol starať už aj niekto iný. Jediný voľný Jazdec v Atmose bol Alexander. A ten bol nepoužiteľný.
Keď Ananelis vysvetlila, čo myslela pod pojmom dvojnohí, Sayanë spustila hrdelný dračí smiech. Takto sa s niekým nepochopiť... To sa jej už naozaj dlho nestalo. Ak by to nebola jej sestra, drak, ktorý jej je snáď najbližšie, isto by sa aj hanbila. No pred ňou nie. Ani Ananelis sama neznela, že by z nej mala srandu. Urgalovia! S tými sme sa už kedysi stretli, že Die?
Dienn prikývla na znak súhlasu. S tými sa stretli už mnohokrát. Veď keď je raz niekto Jazdcom, také veci sú už samozrejmosťou. Bola rada, že sa jej mladšie kolegyne oboznámili s ostatnými rasami.
A trpaslíci! Aj u tých sme boli! pokračovala nadšene Sayanë. Bola rada, že vie, o čom Ana rozpráva. Aj keď to dosť pravdepodobne nebolo nič výnimočné, Saya bola jednoducho práve v tej chvíli najšťastnejším drakom pod slnkom.
Obe, dračica i Jazdkyňa, otvorene prijali obrazové myšlienky, ktoré s nimi chcela dračica zdieľať. Aspoň tak sa na chvíľu odpútali od reality a užívali si výhľady a výjavy z ciest ich priateliek. Nádhera... vzdychli obe naraz uchvátené čarovnými miestami.
"Naozaj by som rada šla." Jazdkyňa zaborila prsty do trávy na blatistom brehu. Bolo jedno, ako veľmi horúco je. Blato neschlo pri rybníku neschlo. "Určite aj so Sayanë pôjdeme. Už si musíme nájsť čas. Čoskoro by sa tie politické vybavovačky mali upokojiť a všetko bude zas dobré. Snáď. A vtedy zájdeme k elfom," vysvetlila a od svojej dračice si vyslúžila pár pohladení po vedomí. Bola to taká ich vec, ktorá ich obe upokojovala. Tak ako dokážu tí, čo ovládajú svoju myseľ, útočiť na mysle ostatných, tak sa aj Dienn a Say naučili upokojovať sa navzájom.
Keď už bola Aläes zabalená v deke, Die nahodila úsmev. Nemohla si predsa jeden pekný deň pokaziť prílišným premýšľaním. "Myslím, že zatiaľ by ste si mohli nejaké popruhy vypožičať zo zásob kaštieľa." Pod pojmom vypožičať nemyslela doslova vypožičať. Skôr vziať a už nevrátiť. Mali na to právo.
Medzitým už stihla Dienn presťahovať všetko jedlo k brehu, kde sa s Aläes usalašili. Akonáhle si sadla naspäť k nej, ponúkla jej pestrú škálu ovocia aj pečené ryby s chlebom.
"Takže sa nechystáte ostávať, čo?" nadhodila Jazdkyňa opatrne. Nechcela nikoho nútiť, ale ona nechcela byť jediná Jazdkyňa v meste.

Aläes

Aläes: Rádový Jazdec; Počet príspevkov : 135
Join date : 15.10.2014

Post n°52

Re: Les a rybník

Odoslať pre Aläes 19.08.20 17:42

Čím vyššie bolo slnko, tým teplejšie jej bolo. Hrubé šupiny spoľahlivo udržiavali teplo. Tešila sa na večer a dúfala, že prinesie toľko vytúžené ochladenie. Nemohla ani pomyslieť na to, že by takéto počasie ostalo. Každú chvíľu sa jej mohli šupiny začať roztápať! A to predsa nesmela dopustiť.
Ale moja drahá, leto si už predsa zažila. Vieš, že to tak nie je. Neroztopia sa ti, dovolila si poznamenať Jazdkyňa k svojej dračici, keď začula jej nevyslovenú obavu.
Čo by teraz dala za pobyt blízko tých veľkých skál okolo ktorých leteli a tiahol z nich príjemný chládok. Zdalo sa jej, že sa nazývali Beorské hory. Letmo pozrela na Aläes a tá mĺkvo prikývla, keď k nej vyslala obrázok spolu s tichou myšlienkou na názov čarovného miesta.
Nikto tu neostal? A čo Eragon? myšlienka na zafírovú dračicu jej na chvíľu potrápila myseľ. Takmer zabudla, ako dračica Zakladateľa Akadémie vyzerala. A rovnako aj on. Ani noví Jazdci?! A ja som sa tešila, že sa vrátime a uvidíme silnú zostavu, bolo pre ňu skutočným sklamaním, že Akadémia bola v podstate prázdna. Alagaesia ostala nechránená. Nemali vycvičených Jazdcov. Nemali statných drakov a podľa výberu dráčat ani vhodných adeptov. Atmos na čele s Kaštieľom sa uložil na spánok. Bolo ich povinnosťou znovu ho oživiť. Nemohli dovoliť, aby všetko, čo Dračí Jazdci vybudovali, zrazu padlo. Musia tu ostať a postarať sa o to! Nedovolí svojej Jazdkyni znovu odísť. Bola pevne rozhodnutá.
Na Diennsiinu poznámku o zodpovednosti spozornela dračica ešte viac. Nahnevane si odfrkla.
Musíme to znovu dať dokopy! Nemôžeme to takto nechať! Asi nemôžeme zvolať Jazdcov, však? Nájsť by ich bolo ťažké. Ale možno môžeme nájsť a pripraviť budúcich Jazdcov. Ananelis asi nerozumela tomu, že Draci si nevyberú niekoho, kto sa bude pozdávať im. Aläes rázne pokývala hlavou z boku na bok.
„Ananelis, drahá, museli by sme vycvičiť celý ľud a ani to by nebola záruka, že by medzi nimi boli Dračí Jazdci. Pravdepodobne to spí, lebo ľudia na to nie sú pripravení, alebo v to horšom prípade, ešte nezavítali sem. Vajíčka tam môžu spočívať večnosť,“ nebolo v ich moci to ovplyvniť. Proste zatiaľ nenastal ich čas.
A čo doniesť nové vajíčka? Možno si skôr nájdu svojich Jazdcov. Divokí draci by nám možno preukázali tú česť, jej myšlienky tento raz nesmerovali zle, ale pripadalo jej to tak, že vajíčok je tam dosť. V tom chyba iste nebola.
Ďalší rozhovor ohľadom rás ich potešil obe. Aläes už čosi tušila o tom, že Jazdkyňa spoznala rôzne bytosti, ale nevedela, že to bolo spoločne s jej dračicou. Milo ju to prekvapilo a usadil sa v nej istý pokoj z toho, že mohla dať Smaragdovej možnosť to zažiť. Hoci ju domov lákal, také zážitky by na Akadémii nemala. Ani v Atmose. Síce už videla v meste rôzne tvory, vo svete to bolo omnoho rozmanitejšie.
„Bolo by to skvelé. Rada by som vycestovala s niekým. I keď ako hovorí Ananelis, teraz by sme sa asi mali postarať o súčasnú situáciu. Keď nie sú starí Jazdci, snáď pribudnú noví.“ našla si svoje miesto po boku dlhoročnej priateľky, posadila sa k nej a s radosťou si uchmatla z jedla hneď potom, čo k tomu bola vyzvaná. Lahodne privrela oči a vychutnávala si kúsky.

Diennsia

Diennsia: Veliteľ rádu; Počet príspevkov : 220
Join date : 11.10.2014

Post n°53

Re: Les a rybník

Odoslať pre Diennsia 23.08.20 16:18

Diennsii horúčava neprekážala. Hoc by sa možno aj rada vyzliekla a skočila do jazierka, kam sa chodili chytať ryby. Bola rada, že konečne nemusela byť zavretá medzi chladnými múrmi kaštieľa. Hoc to znamenalo, že sedela na deke v horúčave a kŕmila sa lahôdkami, ktoré jej tak snaživo pripravovali v kuchyni.

Ďakujem, vyslala myšlienku k Broskyňovej. Tá len kývla hlavou, aby jej Jazdkyňa vedela, že ju počula.

Dračici horúčava neprekážala. Slnko mohlo nahrievať jej oranžové šupiny, no tie jej telo mali práve pred takýmito situáciami brániť. Na teplo bola zvyknutá, no aj tak by tiež najradšej skončila v tom rybníku. Preto sa usadila tesne k hladine a občas ju rozrazila veľkými labami s ostrými pazúrmi, pričom odstrašila všetky ryby na druhú stranu.

O Eragonovi a Zafire sme už hodnú chvíľu nič nepočuli. Ale domnievame sa, že sú úplne v poriadku. Ak by sa niečo dialo, isto by nám dali vedieť. No nemuseli nás tu takto nechávať, zafrflala dračica a vypustila z nozdier dva obláčiky dymu, ktoré naznačovali jej rozhorčenie. Poradili sme si aj bez nich, dodala a už sa k téme "najstaršieho" Jazdca neplánovala vracať.

Čo sa nových Jazdcov týka, s Diennsiou boli celkom rady, že je v meste tak pokojne. Aj keď ich to na druhej strane znepokojovalo. Veď pár rokov dozadu bolo toľko nových Dračích Jazdcov, že si ich človek ani nestíhal všetkých pamätať. A ani jeden z nich tu teraz nie je... Okrem Aläes. Stávalo sa aj v minulosti, že sa na nových Jazdcov čakalo roky. Títo malí prckovia, ktorých aktuálne máme, sú asi poriadne vyberaví. Asi by sme za to mali byť radi, zasmiala sa dračica a pri tejto myšlienke sa aj Ľadovooká musela pousmiať.

Diennsii sa páčilo, aká bola Ananelis zanietená, keď sa jednalo o drakov a ich Jazdcov. Potešilo ju to a zapálilo v nej iskričku nádeje, že možno na toto všetko už nebudú so Sayou samé, pričom trochu odstrkovala Rasasa s Ebnou a ich drakov, no tí mali na starosti Akadémiou a sem, na pevninu, čuchli len zriedkavo.

"Presne tak," súhlasila okamžite s Al, keď vysvetľovala Smaragdovej, prečo by nebol dobrý nápad cvičiť nových Jazdcov a dúfať, že aspoň jeden z nich bude hodný dračej pozornosti.

"Myslím, že by tak trochu nebolo fér prosiť Divokých o vajíčka, keď my ich máme plný chrám. Mimo to, my s nimi máme dohodu. Oni nám ich sami darujú," vysvetlila prítomným, rukami sa zaprela do zeme a nastavila tvár k slnku. "Na našej poslednej návšteve u nich nám povedali, že oni tiež potrebujú rozšíriť svoje rady," dodala a prižmúrila oči. "Aj tak si myslím, že je ich už celkom dosť," povedala tichšie a mierne nahnevane. Aj napriek tomu, že Jazdci mali vajíčok dosť, nepáčilo sa jej, že Divokí naposledy nechceli spolupracovať. Veď práve Jazdci boli tí, ktorí zabezpečili, aby dračia rasa znova prekvitala. A to sa im ozaj darilo. Na ostrove Akadémie mali pokoj. Netrápili ich tam žiadne ďalšie stvorenia, lovili si, kde chceli, bez toho, aby to niekomu prekážalo. Jazdkyňa sťažka vzdychla.

"Keď sa to tu ustáli, rady pôjdeme s vami!" oznámila im a Sayanë tiež súhlasne kývala hlavou, čo vyzeralo mierne komicky s tým jej dlhým krkom. Už dlho bola v štádiu, kedy nerástla tak rýchlo. Stále však bola jedným z najväčších žijúcich jazdeckých drakov.

Priučili ste sa niečomu novému na svojich cestách? vyzvedala. Isto veľa o histórii jednotlivých rás! A o ich zvykoch... Zatiaľ čo Sayanë sa pohrávala s touto myšlienkou, na Diennsiu doľahli všetky pocity, ktoré musela potláčať posledné dni. S ľahkosťou ich však zmietla pod pomyselný koberec vo svojej mysli. So spokojnosťou pozerala na to, ako sa Aläes napcháva jedlom a tiež sa k nej pridala. Toľko dobrôt... Len aby sa jej ušlo. Zoširoka sa usmiala.

A čo tak nejaké romantické zážitky? podpichla do Aläes a Ananelis.
Také veci ťa nikdy nezaujímali, podotkla Die a nadvihla jedno obočie.
Je to moja sestra a jej Jazdkyňa! Jasné, že ma to zaujíma!

Re: Les a rybník

Odoslať pre Sponsored content

Choď na stránku :

1, 2, 3